„Neraz si aj poplačeme, keď nás nikto nevidí,“ hovorí sestra zo zlatomoraveckej nemocnice
Nemocnica AGEL Zlaté Moravce
Dnešný deň, 11. február, patrí nevyliečiteľne chorým pacientom na celom svete. Hlavným odkazom tohto dňa je vytváranie podmienok pre chorých, aby mohli čeliť chorobe a smrti v dôstojných podmienkach. Je o rešpektovaní a uvedomovaní si existencie nevyliečiteľných ochoreniach okolo nás. Práca, často aj s nevyliečiteľne chorými pacientami, je náročná nielen pre nich, ale aj pre zdravotníkov.
Starostlivosť o chorého pacienta s vedomím, že trpí na nejakú formu nevyliečiteľného ochorenia, je zaväzujúca. Pacient sa do ambulancie, alebo na hospitalizáciu, opakovane vracia, takže nie je vylúčené, že za čas, ktorý mu venujete ošetrovaním, si s nejedným z nich vytvoríme puto. „Určiť všeobecné pocity ošetrovateľského personálu pri pacientovi, u ktorého je ochorenie nezvratné, často v terminálnom štádiu ochorenia, je veľmi ťažké. Často ten krátky čas, ktorý pacientovi ostáva, prežívame spolu s ním. Práve personál zdravotníckeho zariadenia popri náročnej odbornej práci a maximálnej sústredenosti počas pracovných výkonov zmierňuje utrpenie pacientov a snaží sa primerane a šetrne sprevádzať pacienta i jeho rodinu. Každý zdravotník zvláda svoje pocity rozdielne. Častou úľavou našej mysle je rozhovor v kolektíve, iní sa zasa snažia svoje ťažké pocity skrývať. Aj keď sa od sestier vyžaduje vysoká dávka empatie a profesionálny postoj, neraz si aj poplačeme, keď nás nikto nevidí,“ uviedla manažérka dennej zmeny oddelenia dlhodobo chorých E. Pacalajová.
„Veľký nápor na psychiku sestry je najmä v ambulanciách, kde sú dispenzarizovaní pacienti s celoživotným ochorením, tiež v ambulanciách praktického detského aj dospelého lekára. Sestra v rámci dôslednej edukácie pacienta sa snaží spoznať jeho životné podmienky a štýl, aby správne viedla ošetrovateľskú starostlivosť. Je jeho bútľavou vŕbou, neraz nápomocná cennou radou. Nájsť rovnováhu a vyrovnanosť života sestry v pracovnom a súkromnom živote je namáhavé, ale dôležité k zvládaniu nášho povolania,“ dojato dodala E. Pacalajová.