Erb Tekovskej župy, ktorý sa nachádza na priečelí budovy Župného domu od roku 1758 sa konečne dočkal reštaurátorskej obnovy. Vďaka finančnej dotácie od Nitrianskeho samosprávneho kraja v sume 2 500 eur a dofinancovaním z rozpočtu Mesta bude stáť obnova erbu spolu 3 948,- eur.
zdroj: 18.11.2022 | facebook.com | Zlaté Moravce včera a dnes
Erb Tekovskej župy pred reštaurovaním
Reštaurátor pri práci
Reštaurátor pri práci
Po odstránení vrstiev starých náterov
Výsledný stav po obnove erbu. Rok 1758 v erbe je na pamiatku datovania ukončenia prestavby pôvodného kaštieľa Paluškovcov na Župný dom sídlo Tekovskej župy.
Erb získala Tekovská stolica v roku 1552 od cisára Ferdinanda I. (1527-1564)
Prvý armáles pre Tekovskú stolicu bol vydaný 12. 2. 1552 po krajinskom sneme v Bratislave, na ktorom bolo prijaté uznesenie, že každá stolica má povinnosť používať vlastný erb. Popis erbu Tekovskej stolice: Modrý štít je rozdelený šikmým strieborným pruhom. V ľavom hornom rohu je zlatá rímska číslica X. Pod číslicou, v spodnom cípe, stojí na zelenej pažiti biely kostol s jednou vežou a červenou strechou, na ktorej je zlatý kríž. V dolnej polovici štítu stoja na zelenej pažiti dva biele kostoly, z ktorých vyššie postavený je dvojvežový s červenými strechami, na ktorých sú zlaté kríže. V strede hornej polovice štítu je zlatá trojcípa koruna, prepichnutá strieborným mečom so zlatou rukoväťou. Na štíte je umiestnená turnajová prilba s uzáverom, obrúbená zlatom a krk prilby ozdobuje zlatá retiazka. Vedľa trojcípej korunky zľava je písmeno C a sprava B, čo znamená označenie L. Comitatus Barsiensis – Stolica Tekovská.
V roku 1667 panovník Leopold I. (1657-1705) rozšíril erb o klenot. Nad zlatou trojcípou korunkou je čierny orol.
V roku 1846 Ferdinand V. (1835-1848) na žiadosť Tekovskej stolice o vrátenie prilby do klenotu, opätovne vydal armálnu listinu, kde zväčšená koruna zo štítu sa už dostala nad štít, zjednodušené kostoly sú všetky obrátené doprava a orol hľadí doľava.
Výklad erbu:
Šikmé brvno predstavuje rieku Hron, ktorá preteká územím stolice, kráľovská koruna prebodnutá mečom symbolizuje, ako píše Pius Biely vo svojej monografii o Tekove, zabitie kráľa Karola Malého šľachticom Tekovskej stolice z Kozmáloviec Blažejom Forgáčom v roku 1386. (Spomínaný Blažej Forgáč preťal Karolovi Malému obočie a vytieklo mu oko. Po dvoch týždňoch na následky zranenia zomrel, ako 32 ročný. Vládol 38 dní). Šarlota Drahošová však uvádza hodnovernejšie vysvetlenie. Podľa jej názoru meč symbolizuje právo meča – ius gladis. Budovy sú znázornené realisticky aj s drobnými detailmi, s oknami a dverami a s členením veží. Kostol pod rímskou číslicou X sa viaže podľa Pia Bieleho na počiatky cirkevnej organizácie v Uhorsku.
Podľa zákona kráľa Štefana I. z doby okolo roku 1000, keď v článku 34 prvého zákonníka bolo ustanovené, že každých desať obcí musí mať svoj farský kostol. Podľa toho usudzuje, že v erbe je zobrazený najstarší farský kostol Tekovskej stolice. Pravdepodobne kostol stoličného Starého Tekova. V pravej časti štítu s dvomi vežami je s veľkou pravdepodobnosťou kostol v Kremnici, slobodnom kráľovskom meste alebo prípadne kláštor vo Svätom Beňadiku (dnes Hronský Beňadik). Tretí kostol svojím portálom pripomína kostol z Novej Bane. Písmeno X interpretuje Šarlota Drahošová ako symbol Kristovho kríža. Originály troch listín sú uložené v Štátnom archív v Nitre, ako súčasť archívneho fondu Tekovská župa.
